reklama

Moldavsko a McDonald's

Okolo pol ôsmej ráno sme prekročili hranicu. Za nami bolo už pár dní cesty Rumunskými dedinami zážitky z WC a prehliadky hradov a celá hŕba ďalších pozoruhodných situácii. A zrazu sme boli tu, na prašnej ceste uprostred ničoho a všetci sme si potrebovali odskočiť na toaletu :) Len kam? A kedy?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
domček
domček (zdroj: sonička čuková)

V apríli sme vyrazili na poznávačku. Plný bus deciek, pretože sme sa rozhodli spoznať koniec sveta v našom ponímaní a chceli sme zažiť niečo také ako drsnú romantiku. Keď sa každý tisne do Great Britain, my pôjdeme opačne.

Takže Moldavsko. Vytúžená destinácia hoci len na pár hodín. Nekonečná zeleň, lány polí, nepožatá kukurica z minulého roka a hops, prešli sme koľajnicami zabudnutej železničnej siete. Prvý človek nám skoro spadol z bicykla pod bus, ďalší ľud postával na kraji cesty pod stromami a vyčkával na medzimestský spoj, ktorý sa rútil ako blázon nepomysliac na kvalitu plechovej škatule. Raz nás predbehol, raz sme ho míňali my. Potom sme zbadali domčeky ako...zo slamu. Také malé a čudné akoby vystrihnuté z foto o zabudnutom vidieku minulého storočia. Subjektívne to boli krásne domčeky, čipkované rímsy, modrá a zelená fasáda pôsobila rozprávkovo, skoro ako Santorini. Objektívne žalostná bieda.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

...A potom nás zodpovedný doktor upozornil: Aha, McDonald's! A deti, pôvodne odhodlané zažiť drsné dobrodružstvo, zajasali. Mekáč, bude Happy Meal s hračkou. Ako pred pár dňami v Brašove....

To sme mali výjazd do večerného mesta v Rumunsku do podzemného diskoclubu Amnezia. Nič iné nebolo otvorené a tam kvôli nám pustili aj telku s tanečnicami J. Dali sme si drinky a kamoš zle spočítal cenu na účte. So slovami: „ Chcel ma oklamať," tresol plechovku light coly na zem a biele kresla boli... A my sme boli veľkí páni. Potom sme na námestí hútali, kam sa podejeme, aby sme prežili vzrúšo . Kamoš vytrestal ekonomiku Rumunska vykúpením 8 pív, ktoré sme vypili v kreslách na zaspávajúcom námestí. A polovica osadenstva sa rozbehla do Mekáča. Lebo je silno lacný a my sme silno pri prachoch v takomto zapadákove. Akože Rumunsko, čo ti šibe? Hromady hranolčekov, coly a iného „jedla len preto, že je lacné?" skončilo aj tak v koši útulného hostela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

....Takže sme dorazili do Kišineva, celkom spokojní, lebo pred dvoma hodinami nás vypustili do riedkej kroviny pri ceste J, teraz sme nalepení na skle busu sledovali ošarpané budovy, šrotili kekse a dívali sa a dívali na svet za oknami. Svet iný a plný iných ľudí žijúcich v režime, aký sme my prakticky ani poriadne nezažili (len možno ešte zažijeme). Týždeň pred naším príchodom, sa v hlavnom meste odohrala tá neúspešná demonštrácia proti komunizmu. Mohlo to byť autentické, no mesto navonok žilo svojim rytmom. Ľudia chodili hore dole, plné ulice a slnko svietilo. Vraj mesto zelene. Nikde historické budovy, tie vadili režimu, iba funkčné kocky a nevkusne plechové sochy uctievajúce hrdinov. Neskôr sa nám naskytol pohľad na to, čo sa z minulosti zachovalo: Najkrajší pohľad bol na kostol sv. Panteleimona postavený v byzantskom štýle, Svätá brána, Katedrála Narodenia Pána so zvonicou na námestí Maria Adunări Naţionale, kde je aj sídlo moldavskej vlády. Globalizácia v Moldavsku. Automaty na colu a značky oblečenia čo nájdeme aj v Auparku. Svet je zvláštny. Na hlavnej ulica, bulevardul Ştefan cel Mare sa pyšne vynímal nápis McDonald's.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľko sa dá toho stihnúť za deň? Veľa alebo málo, podľa ľudí, ktorí sú okolo. A k nám do busu nastúpila sprievodkyňa, mladá baba, blondína, ktorá neodolala Deli tyčinke ( lebo štát obmedzuje dovoz). Sprievodkyňa rečnila anglicky a vysvetľovala pomery v tejto krajine. Hovorila o živote mladých, ktorí musia zarábať a aj tak to nestačí na živobytie, že Moldavsko má len dve mesta, že nemajú voľný prístup k informáciám, že nechcú žiť uzavreto, že... sa búria, ale zatiaľ neúspešne. Čo je to za svet, kde ti ani dva poriadne joby nezaručia dostatok peňazí na mesačný nájom? Komplexne to boli problémy tak vzdialené od našich. Tak reálne a pravdivé a pritom pre nás tak cudzie, lebo my sme práve vtedy zvažovali či nám počas degustácie vín v Branesti dajú fakt len tri druhy vín a kde budeme obedovať, kto má orbitku a, že by sa už hodilo zastaviť na cikpauzu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moldavsko bolo krásne. Doniesli sme si škatule vín a hromadu zážitkov. Pointa je však inde. Zrazu mi príde smiešne, ako sa rozčuľujeme na Američanov či Britov, ktorí prídu do Blavy a rozhadzujú prachy v najdrahších reštauráciách, lebo na to majú a.... my robíme presne to isté. V krajine ako je Moldavsko sa smejeme na nízkych cenách a pritom nerozmýšľame, že jeden burger pre miestnych znamená obrazne povedané aj polovicu platu. A potom prídeme domov a prepočítavame peniaze, či nám vyjde na jedno alebo dve pivá a že nakoniec nám stačia aj štyri rožky z Tesca. A po ceste domov nadávame na to, akí sme úplne švorc a aká je celá táto krajina úplné na .... ?

Prečo sa smejeme na biede druhých? Prečo ignorujeme ich problémy a prečo cesta za dobrodružstvom skončí v prvom McDonalde?

Mirush Godálová

Mirush Godálová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada počúvam Andrew Bella a Miner, rada pijem kávu a jem bryndzové pirohy, naposledy som čítala zbierku básní od Lawrenca Ferlinghettiho a výber z diela Sary Teasdale. Zoznam autorových rubrík:  O leteSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu